Jdi na obsah Jdi na menu
 


Jupiter

10. 7. 2007

 

Jupiter je najväčšia a najhmotnejšia planéta našej slnečnej sústavy, v poradí piata od Slnka. Slnečná sústava je niekedy položartovne opisovaná ako systém skladajúci sa zo Slnka, Jupitera a rôzneho smetia. Jupiter a ostatní plynní obri Saturn, Urán a Neptún sú označované ako jupiterovské planéty. Je pomenovaný po rímskom bohovi Jupiterovi (tiež nazývaným Jova). Symbolom planéty je štylizované znázornenie božského blesku (v Unicode: ).

Jupiter má plynovo-kvapalný charakter a chemické zloženie podobné Slnku. Od hviezd sa Jupiter líši iba malou hmotnosťou, ktorá nestačí k vytvoreniu podmienok pre reakcie, prebiehajúce vo hviezdach. I napriek tomu sa so svojimi mnohými mesiacmi podobá akejsi „Slnečnej sústave“ v malom. Často je označovaný za nedokončenú hviezdu aj keď toto porovnanie je rovnakého druhu ako označiť asteroid za „nedokončenú Zem“. Zaujímavé je, že nájdené extrasolárne planéty sú omnoho hmotnejšie ako Jupiter. Oproti tomu veľkosť polomeru podobnej planéty už prakticky nezávisí na jej hmotnosti, pretože väčšia hmotnosť spôsobuje iba ďalšie zmršťovanie (pokiaľ nedôjde k naštartovaniu termonukleárnych reakcií). Neexistuje presná definícia odlišujúca veľké hmotné planéty ako Jupiter od hnedých trpaslíkov, termonukleárnu syntézu síce sprevádzajú špecifické spektrálne čiary, v každom prípade by Jupiter potreboval byť aspoň 70× hmotnejší, aby sa mohol stať hviezdou.

Jupiter je 2,5× hmotnejší ako všetky ostatné planéty dohromady. Je tak hmotný, že sa hmotný stred sústavy Jupiter-Slnko nachádza nad slnečným povrchom (vo vzdialenosti 1,068 slnečného polomeru od stredu Slnka). Jupiter je obrovská plynová guľa s 318-krát väčšou hmotnosťou ako je hmotnosť Zeme, čo je asi 2 až 3-krát väčšia hmotnosť, ako je hmotnosť všetkých ostatných planét slnečnej sústavy spolu. Čo sa týka objemu, Jupiter by pohltil 1319 Zemí. Jeho magnetické pole je až 4 000-krát väčšie ako magnetické pole Zeme. Rovníkový priemer meria 142 800 km. Aj keď je Jupiter od nás omnoho ďalej ako Mars (vzdialenosť od Zeme je 628 700 000 km a od Slnka 778 300 000 km), často sa zdá, že je jasnejší. Je to asi preto, lebo je omnoho väčší a má hustú atmosféru, ktorá dobre odráža slnečné svetlo.

Jupiter je prvá z tzv. vonkajších planét a zároveň je najväčšia a najhmotnejšia planéta Slnečnej sústavy. Je zložený prevažne z plynov, ktorých chemické zloženie sa podobá chemickému zloženiu Slnka. Rýchla rotácia Jupitera (s periódou 10 hodín) spôsobuje vydúvanie rovníkových vrstiev a vznik pestro zafarbených pásov. Charakteristickým útvarom atmosféry je Veľká červená škvrna.

Jupiter vydáva asi o 60 % viac tepelnej energie, ako prijíma zo slnečného žiarenia. Predpokladá sa, že táto energia pochádza z troch zdrojov: teplo z doby vzniku Jupitera; energia, uvoľňovaná pomalým zmršťovaním planéty a energia veľmi slabo prebiehajúcich termonukleárnych reakcií.

Atmosféra Jupitera sa skladá z približne 86 % vodíka a 14 % hélia (podľa počtu atómov, podľa hmotnosti ide o percentuálny pomer približne 75/24; s 1 % hmotnosti pripisovaným iným zložkám – vnútro obsahuje hustejšie materiály, kde sa percentuálny pomer mení na približne 71/24/5). Atmosféra obsahuje stopové množstvo metánu, vodných pár, amoniaku a „kamenia“. Nachádzajú sa tu tiež nepatrné množstvá uhlíka, etánu, sírovodíka, neónu, kyslíka, fosfínusíry. Zloženie atmosféry sa veľmi podobá zloženiu slnečnej hmloviny. Saturn má podobné zloženie, ale Urán a Neptún majú omnoho menej vodíka a hélia.

Jednotlivé pásy Jupiterovej atmosféry rotujú rôznou rýchlosťou; tento efekt bol poprvýkrát pozorovaný Cassinim (1690). Rotácia Jupiterovej polárnej atmosféry je o 5 minút dlhšia ako rotácia jeho rovníkovej atmosféry. Naviac sa pásy mrakov rôznej šírky pohybujú proti sebe v smere stálych vetrov. Na hraniciach týchto konfliktných prúdov vznikajú búrky a turbulencie. Rýchlosť vetra 600 km/h tu nie je nezvyčajná.

Najvrchnejšie vrstvy atmosféry obsahujú kryštály zmrznutého amoniaku. Viditeľný povrch Jupitera, čiže horná vrstva oblačnosti, má charakteristický vzhľad. Striedajú sa na ňom svetlejšie a tmavšie pásy. Okrem toho sa tam vyskytuje mnoho oválnych útvarov, z ktorých najznámejšia a najstabilnejšia je Veľká červená škvrna, ktorá sa tam nachádza už určite viac ako 300 rokov a považuje sa za charakteristický útvar atmosféry Jupitera. Svojimi rozmermi presahuje Zem, pričom jej veľkosť sa môže v priebehu času meniť. Smerom k pólom planéty sa pásová štruktúra postupne stráca. V atmosfére dochádza aj k početným elektrickým výbojom.

 

Náhledy fotografií ze složky Planéty

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář
 

 

 

Z DALŠÍCH WEBŮ

REKLAMA